Obrady Svätej (Bielej) soboty sa začínajú večer po zotmení v rámci
takzvanej veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto
noc očakávaním Pána, nocou, keď cirkev bdie a očakáva Kristovo
zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť
vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začínala
v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom
katechumenov (dospelých čakateľov na krst). V súčasnosti sú bohoslužby
skrátené, obrad vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý.
Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína posvätením ohňa a veľkonočnej
sviece - paškálu. Svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Od nej sa
zapália sviece, ktoré si prinesú veriaci. Procesia s paškálom pripomína
slová samotného Krista: "Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života."
Súčasťou liturgie slova sú potom čítania zo Starého zákona pripomínajúce
veriacim dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista.
Súčasťou obradov sú posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov,
svätá omša s veľkonočnými spevmi a na záver slávnostná procesia
zmŕtvychvstania Pána.
V gréckokatolíckej cirkvi sa počas Veľkej soboty ráno slúži jeruzalemská
nadhrobná utiereň. Podvečer sa koná svätá liturgia Bazila Veľkého.
Počas tejto liturgie sa udeľujú iniciačné slávnosti katechumenom - krst,
birmovanie, sväté prijímanie.